Krkaháje
Keď som bol na cestách s ocinom, mali sme naplánované ísť do Revúcej. Cestovali sme autobusom, ocino bol šofér. Hovoril, že taký dlhý autobus sa na také „krkaháje“ nehodí, ale svojho šéfa neprehovoril. A tak to aj dopadlo.
Cestou tam sa nám v nádrži preliala nafta a dochádzalo nám palivo. Boli to hrozné cesty, raz sme aj zastavili, lebo nám zhasol motor. Len tak-tak sme sa dostali na stanicu. Doslova som sa modlil, aby sme tam prišli. Ráno sme šli natankovať, ale ocinovi nedali peniaze na naftu, a tak ju musel zaplatiť zo svojho.
Cestu späť som našťastie prespal, lebo sme šli neskoro spať a ráno sme skoro vstávali. Stalo sa dokonca aj to, že ocinovi cestou spadol mobil do kávy, aj som sa zobudil na to, že ocino hrešil. Škoda. Lebo na tom mobile bola veľmi dobrá hra. Ani kúsok nezostal suchý, celý sa namočil.
Marek Janek