Let na Maurícius
Októbrový deň – ako každý iný, ale pre mňa výnimočný.
O piatej ráno nastal v našej rodine zhon. V ten deň sme odlietali do slnkom zaliatej vzdialenej krajiny – Maurícius. Dvojhodinová cesta autom na viedenské letisko, dlhé čakanie a - konečne sa okrídlený stroj odlepil od zeme.
Dlhý let nám spríjemňovali spolucestujúci a stevardky. Dostali sme zubnú kefku, zubnú pastu, vankúš, deku, klapky na oči a ponožky. Večer sme si pochutili na dobre vyzerajúcom jedle.
Keď som ráno otvorila oči, podo mnou sa rozprestieral Maurícius. Moje nohy po 14 hodinách konečne pocítili stabilitu zeme.
Pri východe z letiska nás už čakala a s úsmevmi vítala rodina snúbenca mojej sestry Lucky. Cestou do hotela sa začalo moje spoznávanie tohto úžasného ostrova s krásnou zeleňou a azúrovým morom.
O desať dní sa konala svadba mojej sestry. Podľa tamojších tradícií trvala 4 dni. Obliekali sme si krásne indické šaty zvané sárí. Miesto, kde sa konala svadba, bolo krásne vyzdobené ako v indickej rozprávke. Lucka bola nádherná a ženích tiež „nebol na zahodenie“.
Okrem svadby, ktorú sme si užili do sýtosti, sme absolvovali výlety do okolia. Najúžasnejší zážitok boli opice pobehujúce okolo mňa – a neboli vždy veľmi prívetivé.
Maurícius má okrem exotických zvierat aj veľmi krásne pláže. Navštívila som niekoľko z nich. Všade som sa stretla s prívetivými ľuďmi.
Po takmer 20 dňoch sme so smútkom v srdci nastúpili do lietadla smerujúceho do Londýna. Tam sme sa rozlúčili so sestrou a jej manželom, ktorí tam bývajú.
Lietadlo nás bezpečne dopravilo na Slovensko. Tu sme zažili veľký šok – studené sychravé novembrové počasie.
Keď píšem tento text a spomínam na všetky zážitky, čo som tam prežila, hreje ma príjemný pocit. Som presvedčená, že sa tam raz určite vrátim (a nielen raz).
Barbora Beňová, 9.A